Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
Dubovany - oficiálne webové sídlo obce Hľadať
 
 

Z histórie

Z histórie obce Dubovany

 

   Najstaršie archeologické nálezy k dejinám Dubovian pochádzajú z horizontu mladšej doby kamennej a patria pozostatkom sídliskových objektov najstaršej fázy kultúry s lineárnou keramikou, teda k obdobiu, kedy sa na území Slovenska prvýkrát objavujú z hliny vyrobené a vypálené nádoby, začína sa rozvíjať poľnohospodárstvo, remeslá a človek si stavia príbytky na otvorenom priestranstve. Nálezy tohto typu patria na Slovensku k dosiaľ málo preskúmaným. Archeologické výskumy potvrdili, že intravilán Dubovian bol nepretržite osídlený počas celého obdobia trvania doby bronzovej a v začiatkoch doby železnej (cca od r. 2200-600 pred n. l.). Z pohľadu stavu výskumu tohto časového úseku na Slovensku patria k zaujímavým a zriedkavým nálezy sídliskových objektov lužickej kultúry. V mladšej dobe bronzovej oblasť dnešných Dubovian patrila k územiu, kde sa zo severu posúvalo osídlenie lužickej kultúry a vytláčalo tak miestne kultúry. Z pohľadu archeologického výskumu vývoja osídlenia v mladšej a neskorej dobe bronzovej patria nálezy z Dubovian k jedným z mála dôležitých. Začiatkom nášho letopočtu osídlili dnešné Považie Germáni, ktorí v rokoch 20-50 n. l. vytvorili tzv. Vaniovo kráľovstvo a sídlili tu do konca 4. storočia. S týmto osídlením súvisia i nálezy dosiaľ neznámeho rozsiahleho germánskeho sídliska v intraviláne Dubovian, s početnými nálezmi miestnej aj importovanej keramiky. História priamych predkov dnešného slovenského národa - Slovanov - je v Dubovanoch doložená nálezmi pohrebiska (8.-9. stor.), z ktorého bolo dosiaľ preskúmaných 39 kostrových hrobov. Unikátnym javom je pochovávanie do výklenkových hrobov podmolového typu, ktorých bolo zistených 10. Medzi hrobmi pohrebiska sú pietne uložené i hroby koní, dosiaľ boli preskúmané tri. Z hrobov pochádza veľa nálezov, ktoré upresňujú najmä vzťah Avarov a Slovanov v období 8. storočia, ako i pôvod niektorých dosiaľ neobjasnených zvykov, predmetov a technologických zručností.

   Nie je vylúčené, že slovanské osídlenie kontinuálne nadviazalo na začiatky dnešnej obce, doloženej historickými písomnými správami z tzv. Zoborskej listiny z roku 1113 pod názvom villa Lucinci (podľa zistenia doc. Dr. J. Lukačku, CSc. z FFUK, Bratislava). Pôvodne sa za najstaršiu písomnú zmienku považoval rok 1278, v ktorom sa obec uvádzala pod názvom Losonc. Bola sídlom nitrianskeho hradného služobníka Rolanda. V druhej polovici 14. stor. (1358, 1378) bola obec majetkom šťachtickej rodiny Leweovcov. Archeologickým výskumom sa zistili pozostatky studní, obilných jám ako i zahĺbených pivníc zhruba z 13. až 14. storočia, ktoré tvorili súčasť niekdajšej stredovekej obce Dubovany. Neskoršie sa obec rozdelila na dve časti. Horné Dubovany boli majetkom panstva Čachtice, Dolné Dubovany majetkom šľachtickej rodiny Očkajovcov. Dolné Dubovany, ktoré sú mladšie, vystupujú v roku 1532 pod názvom Kys Dwbowenka. Archeologickým výskumom sa v časti Horných Dubovian našli pozostatky technických objektov zatiaľ neznámeho účelu.

   Z historických prameňov sa dozvedáme, že v roku 1600 bolo v Horných Dubovanoch 32 domov a v Dolných Dubovanoch 20 domov. V obci boli dvaja remeselníci – mlynári. V nádašdyovskej (Čachtickej ) časti obce v roku 1600 chovali poddaní 73 koní, 2 voly, 80 kráv, 129 oviec a 12 kôz. K zaujímavým archeologickým nálezom 17. storočia nepochybne patrí nález pozostatkov technického objektu, v ktorom sa vyrábali a vypaľovali kachlice do vykurovacích zariadení, obľúbených ešte v tomto storočí.

     V roku 1787 sa v Horných Dubovanoch uvádza 233 obyvateľov a 33 domov, v Dolných Dubovanoch 332 obyvateľov a 50 domov. V roku 1900 žilo v Horných Dubovanoch 345 obyvateľov a v Dolných Dubovanoch 433 obyvateľov.

   Z dostupných prameňov nie je známy rok započatia výstavby miestneho Kostola sv. Michala archanjela, v obecných písomnostiach sa spomína len rok 1778, kedy sa začalo s jeho prestavbou, pričom staršia kostolná loď bola ponechaná v pôvodnom stave. Bočný oltár Najsvätejšej trojice pochádza z roku 1630, nad ním sa nachádza obraz Veronikin ručník. V súčasnosti je tento bočný oltár zreštaurovaný a nachádza sa v novom rímsko-katolíckom kostole v Piešťanoch. Okolo kostola sa rozprestiera cintorín, na ktorom sa zachovalo niekoľko kamenných krížov z 18. a 19. stor., vytvorených v štýle ľudového baroka.

   V rámci zvýšenia vzdelanosti začala v roku 1850 výstavba jednotriednej školy. Novšia história obce sa začína dvoma veľkými tragédiami. V lete roku 1908 vyčíňal v Dolných Dubovanoch požiar, ktorý si vyžiadal mnohé ľudské životy. Vyhorela takmer celá obec. Požiar v roku 1909 bol ešte ničivejší - obe obce úplne vyhoreli.

   V roku 1905 sa v Dubovanoch narodil kňaz Ľudovít Žilka, ktorý bol v päťdesiatych rokoch minulého storočia prenasledovaný štátnou mocou. Zomrel v roku 1957 na následky neľudského zaobchádzania a šikanovania.

   Koniec prvej svetovej vojny bol pre občanov dňom slobody. Od roku 1943 nesie obec jednotný názov Dubovany. Stalo sa tak po zlúčení Horných a Dolných Dubovian. Útrapy druhej svetovej vojny sa skončili pre obyvateľov Dubovian 3. apríla 1945.

   V obecnej histórii je zachytených i viacero významných udalostí zo života obce.
V roku 1929 vznikol dobrovoľný hasičský zbor a v roku 1931 bol založený dychový súbor Dubovanka. V roku 1949 bola založená telovýchovná jednota TJ Sokol Dubovany, v roku 1950 vznikol miestny národný výbor (prvým predsedom bol Rudolf Konček). Jednotné roľnícke družstvo bolo v obci od roku 1955 (prvým predsedom bol pán Strečanský - Čajo).
V roku 1992 bola v Dubovnoch otvorená nová materská a základná škola.

Erb obce

Dubovany používali už od začiatku 18. stor. samostanté obecné pečate. V oválnej pečati Horných Dubovian, datovanej rokom 1701, je zobrazený lemeš obrátený hrotom dohora. V kruhopise pečate je nápis: LEVAR + DVUBOVAN + 1701.
V pečati Dolných Dubovian, datovanej rokom 1710, je zobrazená Panna Mária s Ježiškom, obklopená šiestimi hviezdičkami. V kruhopise pečate je nápis: 

ALSCHO DUBOVANIENSIS SIGILVUM 1710.

     Erb Dubovian navrhol Jozef Šimončič. Je kompromisom, a možno povedať výstižným, medzi vyobrazeniami na pečatiach oboch pôvodných obcí. Erb obce Dubovany tvorí modrý štít so strieborným lemešom obráteným hrotom dohora, obklopený šiestimi šesťcípymi zlatými hviezdami.

 

Názvy, ktoré obec používala v minulosti:

     Horné Dubovany - vila Lucinci (1113), Losonc (1278), Duub (1320), Dwb (1358), Dub (1378), Dubowe (1571), Dubowen (1576), Felső Dubová, Ober Dubowan a Horné Dubowany (1773), Felschő Dubowan (1786), Felso Dubován a Horné Dubowany (1808), Felsődubován (1863-1907), Felsődubovány (1913), Horné Dubovany (1920-1944), Dubovany (1943);

     Dolné Dubovany - Kys Dwbowenka (1532), Dwbowenka (1576), Also Dubovan, Unter Dubowan a Dolné Dubowany (1773), Alschó Dubowan (1786), Alsó Dubován a Dolné Dubowany (1808), Alsódubován (1863-1907), Alsódubovány (1913), Dolné Dubovany (1920-1944), Dubovany 1943

 

 


 

 
ÚvodÚvodná stránka